Dizionari Talian Furlan

corrotto 1 adi., p.pass., s.m.

  1. 1
    p.pass. [CO] (vt. corrompere, vt. corrompersi)
    2a
    adi. [CO] (caraterizât di vizi morâl, disonestât, imoralitât) corot, altr.trad. frait, imorâl, mendôs, sporc, viziôs, vuast
    • una mentalità corrotta, une mentalitât corote
    2b
    adi., s.m. [CO] (di cdn., che si compuarte in maniere disoneste cuintri dal so dovê par bêçs o par vantaçs) corot, altr.trad. vendût
    • un amministratore corrotto, un aministradôr corot
    2c
    adi. [CO] (mudât rispiet ae purece origjinarie) corot, altr.trad. barbar, bastardât, bastart, contaminât
    • un linguaggio corrotto e pieno di barbarismi, un lengaç corot e plen di barbarisims